Úvod do oboru prirodzených čísel

Prirodzené číslo je číslo, ktorým vyjadrujeme napríklad počet rožkov v igelitke alebo ľudí v autobuse. Je to kladné číslo (1; 2; 3;...). Nepatria sem desatinné čísla ani 0. Množinu prirodzených čísel označujeme N. 

V desiatkovej sústave používame číslice: 0; 1; 2; 3; 4; 5; 6; 7; 8; 9 a týmito číslicami zapisujeme aj prirodzené čísla. 

číslica = cifra a je to 0; 1; 2; 3; 4; 5; 6; 7; 8; 9

číslo sa skladá z číslic/cifier a je to napríklad 95; 412; 3012

číslo ≠ číslica/cifra

Máme jednociferné čísla, ako napríklad 1; 2; 3 (skladajú sa z jednej číslice/cifry), alebo máme viacciferné čísla, ako napríklad 34; 109; 1802 (skladajú sa z dvoch a viac cifier/číslic). Viacciferné čísla ďalej rozdeľujeme na dvojciferné (24; 56; 88), trojciferné (456; 512; 772) štvorciferné (4093; 6158; 8424) a tak ďalej. 

Každá číslica/cifra má v čísle svoju pozíciu, čo nazývame rád číslice. 

číslo tisíc osemstotridsaťdva (1832)

     1          8           3             2

tisícky stovky desiatky jednotky

  rád 3    rád 2      rád 1      rád 0

Číslo tisíc osemstotridsaťdva ma na pozícii jednotiek cifru 2, na pozícii desiatok cifru 3, na pozícii stoviek cifru 8 a na pozícii tisícok cifru 1.

Pre toto štvorciferné číslo platí:

1832 = 1000 + 800 + 30 + 2 = 1.1000 + 8.100 + 3.10 + 2.1 (rozvinutý zápis čísla)

1832 ⇒ 1 + 8 + 3 + 2 = 14 (ciferný súčet)

Samozrejme poznáme aj vyššie pozície, ako desaťtisíc, stotisíc, milión,...

Párne čísla sú čísla deliteľné dvomi bezo zvyšku. Znamená to, že keď vydelím párne číslo, dostanem celé číslo a nie desatinné. Párne čísla vždy končia cifrou 0; 2; 4; 6; 8. 

Nepárne čísla sú čísla ktoré nevieme rozdeliť na polovicu bezo zvyšku, nevieme deliť dvojkou bezo zvyšku. Nepárne čísla vždy končia cifrou 1; 3; 5; 7; 9.

Susedné čísla sú čísla, ktoré idú za sebou, ako napríklad 6 a 7 alebo 87 a 88. Susedné čísla nie sú napríklad 2 a 7, keďže nejdú po sebe.