Planéta Zem

Autor: @hyperbola

Vesmír je zložený z obrovského množstva vesmírnych objektov. Zahŕňa galaxie, hviezdy, planéty, kométy,... a aj Zem je jeho súčasťou.

Galaxie sú zoskupenia hviezd. Naša sa nazýva Mliečna cesta

Hviezdy sú obrovské žiariace gule. Jednou z hviezd je aj Slnko.

Slnko spolu s 8 planétami a ich mesiacmi, kométami a ďalšími telesami tvoria Slnečnú sústavu.

Planéty sú menšie ako hviezdy. Nevyžarujú svetlo, ale na oblohe ich vidíme, pretože ho odrážajú od Slnka. 

POHYBY ZEME

Zem má guľatý tvar. Aristoteles bol prvý, ktorý prišiel s touto myšlienkou. Dokázal to až portugalský moreplavec Fernão de Magalhães [čítaj magalienš], keď jeho posádka oboplávala Zem (1519-1522).

Kvôli guľatému tvaru Zeme dopadajú slnečné lúče na Zem nerovnomerne. Zemská os je k obežnej dráhe Zeme okolo Slnka naklonená (nie je na ňu kolmá). Od priklonenia zemskej pologule k Slnku závisí striedanie ročných období. Na pologuli, ktorá je naklonená k Slnku, nastáva leto (teplejšie a dlhšie dni). Na pologuli, ktorá je odklonená od Slnka, nastáva zima (chladnejšie a kratšie dni). Od júna do septembra je k Slnku priklonená severná pologuľa, od decembra do marca južná pologuľa. Keď sú južná a severná pologuľa približne rovnako naklonené k Slnku, nastáva prechodné obdobie – jar a jeseň.                                                                                                                                                                                     

Naša Zem vykonáva dva základné pohyby:

  1. Obeh Zeme okolo Slnka – zapríčiňuje striedanie ročných období

Tvar dráhy, ktorý má Zem pri obiehaní Slnka sa nazýva elipsa. Zem obehne Slnko za jeden rok. Presnejšie je to 365 dní a 6 hodín a práve preto nastáva každý štvrtý rok priestupný rok.

  1. Rotácia (otáčanie) okolo vlastnej osi – zapríčiňuje striedanie dňa a noci

Os Zeme je myslená priamka, ktorá vedie cez Zem a povrch Zeme pretína v miestach, ktoré nazývame severný a južný pól. Zemská os vždy smeruje k Polárke, a tak podľa nej môžeme určiť sever. Okolo svojej osi sa otočí za 24 hodín a rotuje vždy smerom od západu na východ.

GEOGRAFICKÁ SIEŤ                

ROVNOBEŽKY – sú to myslené čiary rovnobežné s rovníkom   

Rovnobežky určujú zemepisnú šírku. Stredom glóbusu prechádza nultá rovnobežka – rovník. Rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu. Nultá rovnobežke je najdlhšia. Čím ideme bližšie k pólom, tým sú rovnobežky kratšie. Najkratšie rovnobežky majú 90° a nachádzajú sa na póloch Zeme. Už to nie sú kružnice, ale len body. Okrem toho poznáme špeciálne rovnobežky, ktoré označujeme prerušovanou čiarou – obratníky a polárne kružnice. Obratníky sa nachádzajú bližšie k rovníku a polárne kružnice bližšie k pólom. Na severnej pologuli je severná polárna kružnica a obratník raka. Na južnej pologuli je južná polárna kružnica a obratník kozorožca.

POLUDNÍKY – sú to myslené čiary, ktoré spájajú miesta na zemi, kde je poludnie v rovnakom čase

Poludníky určujú zemepisnú dĺžku. Nultý poludník prechádza cez Londýn (observatórium Greenwich) a rozdeľuje Zem na východnú a západnú pologuľu. Na rozdiel od rovnobežiek sú poludníky všetky rovnako dlhé. 180-ty poludník sa nachádza presne oproti rovníku a pologule sa tu opäť stretávajú. Nachádza sa tu aj dátumová hranica. Ak ju prejdete východným smerom, odpočíta sa jeden deň. Poludníky teda určujú aj časové pásma. Počítajú sa od nultého poludníka. Slovensko má stredoeurópsky čas. Ideme teda o hodinu napred, než je koordinovaný svetový čas (ak bude u nás 10 hodín, v Londýne bude iba 9)

Spleť poludníkov a rovnobežiek sa nazýva geografická sieť a má pre nás veľký význam. Vďaka súradniciam môžeme určiť polohu rôznych miest na Zemi a aj polohu lodí na mori, či lietadiel nad pevninou alebo oceánom.  

Úloha: pokúste sa pomocou mapy určiť krajinu so súradnicami:  20° j. š., 45° v. d.

Postup: Vieme, že miesto sa nachádza na južnej a východnej pologuli. Sledujeme, kadiaľ vedie 20. rovnobežka a kadiaľ 20. poludník a zistíme, že sa pretnú na Madagaskare.

 

b) pokúste sa určiť krajinu so súradnicami 49° s. š., 20° v. d.

KONTINENTY

V minulosti sme mali jeden veľký spoločný prakontinent Pangea, ktorý sa potom rozdelil na dva kontinenty. Severnú Lauráziu a južnú Gondwanu.  

Tie sa potom rozdelili na kontinenty, ako ich poznáme teraz.

Zemský povrch tvoria kontinenty – ležia na litosferických doskách a svetadiely – časti Zeme, ktoré majú spoločnú kultúru, históriu,... 

Kontinenty:                                                                                                

  •  Eurázia
  •  Severná Amerika
  •  Južná Amerika
  •  Afrika
  •  Austrália
  •  Antarktída

SVETOVÝ OCEÁN 

Je to spoločný názov pre všetky oceány.

More je časť oceánu. Poznáme napr. Stredozemné more, Karibské more, Čierne more, Baltské more, Jadranské more

Ostrov je menšia časť pevniny obklopená vodou. Poznáme napr. Grónsko, Madagaskar, Kuba, Island, Nová Guinea

Polostrov je z 3 častí obmývaný vodou a 4. časť je spojená s pevninou. Poznáme napr. Škandinávsky, Pyrenejský, Labrador, Arabský, Aljašský 

Záliv je výbežok mora alebo oceánu do pevniny. Poznáme napr. Mexický záliv, Bengálsky záliv, Guinejský záliv, Perzský záliv

Prieliv je prírodné prepojenie dvoch morí alebo oceánov. Poznáme napr. Gibraltársky prieliv, Mozambický prieliv, Lamanšský prieliv, Magalhãesov prieliv

Prieplav je človekom vybudované prepojenie dvoch morí alebo oceánov. Na svete máme dva prieplavy a to Suezský (medzi Červeným a Stredozemným morom) a Panamský (medzi Tichým oceánom a Karibským morom)