Anjouovci v Uhorsku

(“Zlatý vek Uhorska”)

1301 - smrťou kráľa Ondreja III. vymiera v Uhorsku dynastia Arpádovcov

Nasleduje nestabilné obdobie (anarchia), v ktorom o moc súperia dva veľké tábory. Na jednej strane to bol Karol Róbert z francúzskeho rodu Anjouovcov (čítaj Anžuovcov), ktorý si na trón robil nároky na základe toho, že jeho babka bola z rodu Arpádovcov a ktorého podporovala najmä chorvátska šľachta, na druhej strane to bol český kráľ Václav II., ktorý chcel uhorskú korunu pre svojho 11-ročného syna Václava III. Ten mal aj podporu bohatého a vplyvného šľachtica Matúša Čáka. Uhorský snem za kráľa korunoval Václava III. (pod menom Ladislav V.), ktorý na oplátku daroval Čákovi územie dnešného západného Slovenska. Karol Róbert to však neuznal a zaútočil na Václava, ktorý nakoniec z Uhorska utiekol naspäť do Čiech. Potom ešte chvíľu pokračoval boj o moc, no Matúš Čák nakoniec otočil a začal podporovať Karola, ktorému to zabezpečilo definitívne zvolenie za uhorského kráľa.

Vláda Karola Róberta (1307 – 1342)

Ako odmenu za podporu vymenoval Karol Matúša Čáka za palatína (zástupcu kráľa) a taverníka (správcu financií). Čák bol na vrchole svojej moci - ovládal veľké územia v Hornom Uhorsku, na ktorých mal kráľ iba minimálnu moc. Už čoskoro sa však s Karolom opäť rozhádali kvôli tomu, že Čák nasilu zaberal a ponechával si kráľovské majetky na jeho území. Okrem Matúša Čáka mal Karol spory aj so šľachtickým rodom Omodejovcov, ktorí kontrolovali východné Slovensko.
Bitka pri Rozhanovciach (1312) - stret Karola Róberta s Omodejovcami, ktorých podporil Matúš Čák; víťazstvo Karola, získal pod svoju priamu kontrolu územia Omodejovcov
Po tomto víťazstve sa situácia trochu upokojila a Karol začal s reformami.

Hospodárske reformy Karola Róberta:

Zavedenie portálnej dane (dane z veľkosti brány; čím väčšia, tým viac platili)
Podpora ťažby drahých kovov – zlata, striebra, medi (vďaka tomu rozkvitli mestá ako Kremnica či Banská Štiavnica, ktoré dostali mestské práva)
Založil mincovňu v Kremnici (dodnes fungujúcu), v ktorej dával raziť zlaté mince (florény) aj menej hodnotné strieborné groše

Zahraničná politika:

1322 – Karol sa spojil s českým kráľom Jánom Luxemburským a spolu dobyli naspäť Bratislavu, ktorú ovládali rakúski Habsburgovci. Odteraz už Bratislava patrila Uhorsku až do roku 1918.

Stretnutie 3 kráľov na Vyšehrade - schôdzka Karola Róberta, Jána Luxemburského a poľského kráľa Kazimíra III na hrade Vyšehrad v dnešnom Maďarsku. Došlo k urovnaniu vzájomných sporov - Ján sa vzdal nároku na poľský trón, Kazimír uznal nárok Česka na región Sliezsko a Karol získal pre uhorských obchodníkov voľný priechod cez Česko a Poľsko. Na toto spojenectvo odkazuje aj súčasná Vyšehradská štvorka - združenie 4 krajín Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska.

Vláda Ľudovíta I. Veľkého (1342 – 1382)

Syn Karola Róberta
Okrem uhorského kráľa bol od roku 1370 aj kráľom Poľska

Dôležité dokumenty:

Dekrét - zrovnoprávnenie celej šľachty (každý šľachtic, či malý, či veľký, má rovnaké postavenie) a zavedenie princípu aviticity – tzn. Šľachtic nemôže bez súhlasu kráľa predať pôdu, aby sa tým zabránilo skupovaniu pôdy roľníkmi, sedliakmi a pod.

Privilegium pro Slavis (Privilégium pre Slovanov) - Slováci v Žiline sa sťažovali, že v mestskej rade majú zastúpenie iba Nemci, hoci ich nie je v meste viac; dosiahli, že odteraz bola v rade polovica Slovákov a polovica Nemcov.

Nástupkyňami Ľudovíta Veľkého boli jeho dve dcéry Hedviga (poľský trón) a Mária (uhorský trón), ktorá bola zároveň aj prvou ženou na uhorskom tróne.