Odboj, SNP a oslobodenie Československa

Autor: @martin04

Odboj

Po rozpade Československa začali hneď doma aj v zahraničí vznikať organizácie ľudí, ktorí sa snažili o jeho obnovenie a bojovali proti novým pomerom. Nazývame ich súhrnným názvom „československý odboj“. 

Zahraničný odboj

Politický odboj

4 dôležité centrá:

Varšava – ušli sem hlavne odporci prezidenta Beneša, zaniklo ako prvé, pretože už v októbri 39 Poľsko kapitulovalo

Paríž – vedúcimi osobnosťami boli Slováci Milan Hodža a Štefan Osuský, ich cieľom bolo obnovenie ČSR, ale s autonómiou pre Slovensko, v čom sa nezhodli s Benešom; po páde Francúzska v máji 1940 toto centrum zaniklo

Londýn – vznikla tzv. exilová vláda (oficiálne „Dočasné štátne zriadenie“) na čele s Edvardom Benešom, ktorú Spojenci uznali za legitímnu vládu ČSR. Jej cieľom bola obnova ČSR ako jednotného štátu bez autonómie Slovenska. Spomedzi Slovákov bol jej členom napr. generál Rudolf Viest, ktorý sa neskôr zapojil do SNP.

Moskva – sem sa uchýlili komunisti na čele s Klementom Gottwaldom, ktorí chceli po vojne spraviť z ČSR komunistický štát. 

Československý odboj mal spočiatku problém s medzinárodnou podporou, pretože Francúzi aj Briti podpísali Mníchovskú dohodu, ktorú chcel Beneš anulovať. Sovieti zas uzavreli s Nemeckom pakt o neútočení a uznali samostatnosť Slovenska. Zmenilo sa to až po začiatku vojny – nový britský premiér Churchill podporoval Beneša a po napadnutí ZSSR Nemeckom uznali exilovú vládu aj Sovieti.

12.12.1943 – Benešova vláda podpísala so ZSSR zmluvu o priateľstve, ktorá mala zásadný vplyv na povojnový vývoj v ČSR

Vojenský odboj

Okrem politikov bojovali za obnovenie ČSR aj vojaci priamo na frontoch druhej svetovej vojny. Vo Francúzsku vznikla československá zahraničná armáda, ktorá sa však rozpadla po porážke Francúzska. Obnovená bola neskôr vo Veľkej Británii. Československí letci sa v službách britského letectva RAF tiež zúčastnili vojny – najznámejším Slovákom bol Otto Smik, ktorý dosiahol titul „letecké eso“, pretože zostrelil až 11 nepriateľských lietadiel.

Na východnom fronte v ZSSR vznikol pod vedením Ludvíka Svobodu 1. československý armádny zbor, tvorený hlavne z československých zajatcov, ktorí bojovali na strane Nemcov proti Sovietom a občanov ČSR žijúcich v ZSSR. Výrazne sa zapojil aj do oslobodzovania územia Slovenska v rokoch 1944 a 1945.

Asi najslávnejšou odbojovou akciou v Česku, ktoré bolo úplne začlenené do Nemecka ako Protektorát Čechy a Morava, bola tzv. operácia Anthropoid. Išlo o atentát na ríšskeho protektora (=toho, čo spravuje protektorát) Reinharda Heydricha. Vykonali ho dvaja vojaci, ktorí boli vytrénovaní v Británii - Jozef Gabčík a Jan Kubiš. Heydrich následkom zranení pri atentáte nakoniec podľahol. Nacisti v Česku následne rozpútali teror. Každého, o kom si mysleli, že má spojenie s odbojom, popravili a vypálili a vyvraždili obce Lidice a Ležáky.

 

Domáci odboj

Odboj na Slovensku bol v prvých rokoch vojny relatívne slabý, pretože krajine sa hospodársky relatívne darilo a vojna sa jej priamo nedotkla. Meniť sa to začalo v roku 1943, kedy sa situácia vo vojne obrátila a začínalo byť jasné, že Nemci vojnu prehrajú. Slovenský odboj sa delil na dve časti – tzv. občiansku, ktorú tvorili demokratickí politici a spolupracovala s exilovou vládou v Londýne, a komunistickú, ktorá podliehala viac-menej priamo Moskve. K ich spojeniu prišlo na Vianoce 1943 v tzv. Vianočnej dohode, ktorú podpísali traja komunisti (Husák, Šmidke, Novomeský) a traja demokrati (Lettrich, Ursíny, Josko). Dohodli sa na vytvorení Slovenskej národnej rady (SNR) – najvyššieho odbojového orgánu. 

Slovenské národné povstanie

Slovenská národná rada začala v spolupráci s časťou slovenskej armády, ktorá bola naladená proti ľudáckemu režimu, pripravovať ozbrojené povstanie proti vláde. Plány povstalcov boli nasledovné:

  1. Dve východoslovenské armádne divízie mali obsadiť niektorý z priesmykov v Karpatoch a otvoriť ho postupujúcej Červenej armáde, ktorá by sa tak bez boja dostala na Slovensko
  2. Posádky na západe a juhu Slovenska mali brániť postupu Nemcov na Slovensko
  3. Ľudácka vláda mala byť zvrhnutá a moc mala prebrať SNR

SNP však nakoniec muselo byť vyhlásené skôr, ako sa plánovalo. Už počas jeho príprav pôsobili na Slovensku skupiny sovietskych partizánov, ktorí bez koordinácie so SNR vykonávali sabotážne akcie proti Nemcom. Po tom, čo zavraždili v Martine členov nemeckej vojenskej misie, ktorá sa vracala z Rumunska, toho mali Nemci už dosť a začali obsadzovať Slovensko vojensky s cieľom obnoviť poriadok. Povstanie sa tak muselo unáhlene začať.

29. 8. 1944 – veliteľ povstania Ján Golian vyhlásil začiatok povstania v rozhlase dohodnutým heslom („Začnite s vysťahovaním!“) a moc na území ovládanom povstalcami (viac než 50% rozlohy Slovenska) prebrala SNR. 

Proti obrovskej nemeckej presile nemalo asi 60-tisíc vojakov v SNP nádej, že sa dlhodobo ubráni. Nemcom sa podarilo navyše bez boja odzbrojiť dve východoslovenské divízie, ktoré mali splniť hlavný cieľ povstania – pomôcť Červenej armáde. Tá sa preto na územie Slovenska musela prebiť silou. Podarilo sa jej to až 6. októbra v Bitke v Duklianskom priesmyku, čo však už bolo neskoro, pretože povstanie smerovalo k porážke. Centrum SNP, Banská Bystrica, kapitulovalo 27. októbra a velitelia Golian a Viest, ktorý prišiel na Slovensko z Londýna, boli odvlečení do koncentračných táborov a popravení. Odpor proti nemeckej okupácii sa zmenil na partizánsky. (t.j. malé skupinky ukryté v horách, ktoré podnikali rôzne záškodnícke akcie).

Oslobodenie Československa

6. október 1944 – sovietska armáda sa prebila na Slovensko cez Dukliansky priesmyk

Slovenské územie prvý raz naplno zažilo bojové dejstvá druhej svetovej vojny. Nemci sa v hornatej krajine urputne bránili, no sovietske vojská aj za pomoci rumunskej armády a 1. československého armádneho zboru ich odpor zlomili. Bratislava bola oslobodená 4. apríla 1945 vojskami maršala Rodiona Malinovského a prezident Tiso ušiel do Rakúska, kde však bol zadržaný a neskôr vydaný do obnovenej ČSR.

Zo západu sa na územie Česka dostali aj Američania a oslobodili časť západných Čiech. Ďalej však nešli, pretože sa dohodli so Sovietmi na vymedzení línie, po ktorú každá armáda pôjde. Červená armáda zatiaľ prešla Moravou a blížila sa k Prahe. Tesne pred koncom vojny 5. mája vypuklo Pražské povstanie, ktoré malo za cieľ definitívne zbaviť Česko nacistov. Skončilo sa 8. mája kapituláciou nemeckej posádky v meste a 9. mája do Prahy napochodovala sovietska armáda. Celé Československo tak bolo oslobodené.