Weimarská republika

Weimarská republika - pomenovanie Nemeckej ríše medzi rokmi 1919-1933 

Vznik 

Po prehre Nemecka v prvej svetovej vojne bol zvrhnutý cisár Viliam II. a vyhlásená republika, ktorá dostala svoj neoficiálny názov podľa mesta Weimar, v ktorom po prvý raz v januári 1919 zasadal nový parlament 

28. júna 1919 bola schválená Versaillská mierová zmluva, kvôli ktorej prišlo Nemecko o veľkú časť územia (Alsasko, Lotrinsko, Horné Sliezsko, Západné Prusko...) a celý ľavý breh rieky Rýn obsadili víťazné vojská 

V auguste 1919 bola schválená nová, demokratická ústava, ktorá patrila medzi najmodernejšie v Európe. Mala však aj svoje chyby, ktoré neskôr významne prispeli k zlyhaniu republiky. 

Prvým prezidentom sa stal sociálny demokrat Friedrich Ebert 

Krízové roky 1919 - 1923 

V prvých rokoch bola mladá republika ohrozovaná pokusmi o prevrat ako zo strany krajnej ľavice (Spartakovské povstanie), tak zo strany krajnej pravice (Kappov puč, Pivný puč) 

Nemci nevládali platiť reparácie za vojnu víťazným krajinám, a tak francúzske vojská obsadili v roku 1923 priemyselnú oblasť Porúrie v západnom Nemecku a začali si reparácie vyberať priamo v naturáliách 

Vláda na to reagovala vyhlásením pasivity – robotníci mali pasívne vzdorovať okupantom a nepracovať. Aby vydržali štrajkovať, začala im vláda vyplácať stále viac a viac peňazí, čo viedlo k tomu, že rýchlo začali strácať na hodnote – tento jav sa nazýva hyperinflácia 

Napríklad v júni 1923 stálo jedno vajce 800 ríšskych mariek a 1 americký dolár bol 100 tisíc mariek, no v decembri 1923 stálo jedno vajce až 320 miliárd mariek a 1 dolár bol neuveriteľných 4,21 biliónov mariek 

Krízu sa podarilo ukončiť až po nástupe Gustava Stresemanna na post premiéra, ktorý zaviedol novú menu – dôchodkovú marku 

Roky relatívnej stability 1924 – 1929 

Nemecko postupne znova začalo zlepšovať zahraničné vzťahy, najmä s Francúzskom a vstúpilo aj do Spoločnosti národov 

V roku 1924 uzavreli s USA dohodu, známu pod názvom Dawesov plán, vďaka ktorému USA požičalo 800 mil. mariek na budovanie hospodárstva 

Rýnsky garančný pakt zmluvne zaručil západné hranice Nemecka s Francúzskom a Belgickom, avšak vôbec neriešil otázku východných hraníc s Poľskom, ČSR a pod. 

Po smrti Friedricha Eberta sa v roku 1925 stal prezidentom maršal Paul von Hindenburg 

Dawesov plán bol v roku 1928 nahradený Youngovým plánom, ktorý určil konečnú výšku reparácií, ktoré Nemecko stále nedokázalo splácať. Podľa neho by všetky záväzky zaplatila krajina až v roku 1988. 

Posledné roky 1930 – 1933 

24. októbra prišiel krach na newyorskej burze a následná hospodárska kríza, ktorá zasiahla Nemecko veľmi tvrdo – kvôli Dawesovmu a Youngovmu plánu bolo nem. hospodárstvo silne naviazané na to americké 

Rástla nezamestnanosť, na vrchole krízy nemalo prácu až 6 mil. ľudí 

Kvôli kríze sa rozpadla vláda a nového premiéra menoval priamo prezident Hindenburg – začiatok prezidentského režimu (prezident vymenovával premiéra bez schválenia parlamentom) 

Nárast komunistov aj národných socialistov sa prejavil vo voľbách v roku 1930; v roku 1932 už nacisti voľby vyhrali 

30. januára 1933 nakoniec menoval prezident Adolfa Hitlera za premiéra (tzv. Machtergreifung) => faktický koniec Weimarskej republiky

Najvýznamnejšie postavy Weimarskej republiky