Svet po roku 1945

Svet po roku 1945

Už počas vojny sa na konferencii v Jalte dohodli Spojenci, že Nemecko bude rozdelené na 4 okupačné zóny – sovietsku, americkú, britskú a francúzsku. Jeho východné územia budú odstúpené Poľsku a ZSSR a Nemci, žijúci na nich, odsunutí do Nemecka. Keď nakoniec Nemecko 8. mája 1945 kapitulovalo, nastal pre Európu nový začiatok – no predstavy ZSSR a ostatných spojencov o novom usporiadaní kontinentu sa od seba značne odlišovali.

Postupimská konferencia (júl – august 1945)

stretnutie Stalina, nového amerického prezidenta Harryho Trumana a britského premiéra Churchilla, ktorý však v priebehu konferencie prehral voľby a nahradil ho Clement Attlee
dohoda na tzv. „4D“ pre Nemecko – denacifikácia (odstránenie nacistov z verejných funkcií), demilitarizácia (odzbrojenie), demokratizácia (slobodné voľby, rôzne politické strany) a dekartelizácia (ekonomika nesmie byť sústredená v rukách pár bohatých ľudí)
Nemci z Poľska, Československa a Maďarska majú byť odsunutí do Nemecka; odsun Maďarov z ČSR sa nakoniec neschválil

Vzťahy medzi USA a ZSSR sa rýchlo zhoršovali. Sovieti nedodržali dohodu z Jalty a vo viacerých krajinách východnej Európy zaviedli komunistickú diktatúru. Winston Churchill vo svojom slávnom prejave v americkom Fultone použil termín „železná opona“, čo bola metafora hranice, ktorá rozdelila Európu na demokratický západ a komunistický východ. Vo februári 1946 poslal pracovník amerického veľvyslanectva v Moskve George Kennan tzv. Dlhý telegram, v ktorom napísal, že cieľom ZSSR je zničenie USA, a preto by Američania mali brániť Sovietom v rozširovaní ich vplyvu. Tento telegram mal veľký vplyv na ďalší prístup USA k Sovietom. Oficiálne sa začala tzv. Studená vojna – 40 rokov trvajúce obdobie napätia medzi USA a ZSSR.

Dva najdôležitejšie body americkej zahraničnej politiky tesne po druhej svetovej vojne boli:

Trumanova doktrína:

americký prezident Harry Truman vyhlásil tzv. politiku zadržiavania komunizmu – t.j. všade tam, kde sa budú komunisti snažiť o získanie moci, USA zasiahnu (prvým takýmto príkladom bola občianska vojna v Grécku, neskôr napr. vojny v Kórei či Vietname)
ukončenie izolacionizmu, čiže nezasahovania do záležitostí iných krajín, ktorý USA presadzovalo pred 2. svetovou vojnou

Marshallov plán:

Európske hospodárstvo bolo po vojne v troskách, preto USA ponúkli z iniciatívy ministra zahraničia Georgea Marshalla európskym krajinám finančnú pomoc, ktorá vošla do dejín ako Marshallov plán
ZSSR však zakázal prijať krajinám v jeho sfére vplyvu peniaze od Američanov

Situácia v Nemecku

Nemecko bolo rozdelené na štyri okupačné zóny – sovietsku, britskú, americkú a francúzsku a rovnako bolo rozdelené aj hlavné mesto Berlín, ktoré inak ležalo hlboko v sovietskej zóne. Prístup k Nemecku sa u spojencov dosť líšil – zatiaľ čo západní spojenci chceli pomôcť nemeckému hospodárstvu dostať sa opäť na nohy, aby mohlo začať splácať škody spôsobené vojnou, Sovieti chceli odškodnenie ihneď a preto začali zo svojej zóny brať takmer všetko, čo sa im dostalo pod ruku. Zároveň chceli ovládnuť celý Berlín, preto v lete 1948 uzavreli všetky prístupové cesty zo západných zón do samotného Berlína s cieľom, aby sa západní spojenci vzdali svojich zón v meste. Tí to však rozhodne odmietli a vymysleli riešenie, ako zásobovať Berlín napriek blokáde – pomocou tzv. leteckého mostu. Dennodenne tak do Berlína lietali spojenecké lietadlá so zásobami, ktoré sa Sovieti báli zostreliť, pretože by to viedlo k priamej vojne, ktorú si nemohli dovoliť. Blokáda Berlína sa skončila po necelom roku a západní spojenci si dokázali svoje zóny v meste udržať.

Keďže USA, Británia a Francúzsko videli, že so ZSSR žiadne riešenie nemeckej otázky nedosiahnu, rozhodli sa spojiť ich tri okupačné zóny do jednej. Z nej 7. novembra 1949 vznikol nový samostatný nemecký štát – Nemecká spolková republika (NSR), ktorej prvým premiérom sa stal Konrad Adenauer a prezidentom Theodor Heuss. Jej súčasťou boli aj tri západné sektory Berlína. V reakcii na to vznikol na území sovietskej zóny druhý štát – Nemecká demokratická republika (NDR) a nasledujúcich 40 rokov tak vedľa seba existovali dva úplne odlišné nemecké štáty – komunistický a demokratický.

Najväčším tŕňom v oku pre komunistický režim v NDR bol samozrejme Západný Berlín. Medzi sovietskym a západnými sektormi sa dalo voľne prechádzať, a preto medzi rokmi 1949 – 59 tadiaľ emigrovalo viac ako 2 milióny Nemcov. Komunisti sa to rozhodli riešiť najtvrdšou možno cestou. 13. 8. 1961 sa z ničoho nič uprostred Berlína objavil múr, ktorý sa neskôr rozrástol na prísne stráženú hranicu obkolesujúcu celý Západný Berlín a stal sa smutným symbolom Studenej vojny.

Dôležité pojmy:

Postupimská konferencia
železná opona
Studená vojna
Berlínska blokáda
Marshallov plán
Trumanova doktrína
Berlínsky múr