Povojnové usporiadanie Európy

Povojnové usporiadanie Európy

Už počas vojny sa lídri troch najdôležitejších spojeneckých krajín Franklin Delano Roosevelt, Winston Churchill a Josif Vissarionovič Stalin (známi ako Veľká trojka) začali stretávať a diskutovať o novom usporiadaní Európy po porážke Nemecka. Najdôležitejšie konferencie sa konali v Teheráne (hlavné mesto Iránu), na Jalte (mesto na Kryme v ZSSR) a v Postupime (mesto pri Berlíne).

Teheránska konferencia (28.11. – 1.12. 1943)

• Dohoda na vylodení v Normandii a otvorení západného frontu; súčasne s tým mala Červená armáda spustiť na východe veľkú ofenzívu
• Určenie nových hraníc Poľska – tá časť krajiny, ktorú obsadil ZSSR na základe paktu Ribbentrop-Molotov mu mala ostať, Poľsko malo za to dostať územie na západe, ktoré dovtedy patrilo Nemecku
• Na zabezpečenie budúceho mieru malo byť Nemecko rozdelené, nedohodli sa však na tom ako

Jaltská konferencia (4.2. – 11.2. 1945)

• Dohoda na založení Organizácie spojených národov
• Nemecko bude rozdelené na štyri okupačné zóny (sovietska, americká, anglická a francúzska) a východné časti jeho územia budú odstúpené Poľsku a Sovietskemu zväzu. Rovnako na štyri zóny bude rozdelené hlavné mesto Berlín. Ďalej prebehne odzbrojenie krajiny a odstránenie a potrestanie nacistických funkcionárov (denacifikácia).
• Zaviazali sa, že vo všetkých oslobodených štátoch Európy prebehnú demokratické voľby; toto však Sovieti nedodržali a v krajinách, ktoré oslobodila Červená armáda, nastolili komunizmus

Postupimská konferencia (17.7. – 2.8.1945)

• Namiesto zosnulého F. D. Roosevelta sa zúčastnil nový americký prezident Harry S. Truman a Winstona Churchilla, ktorý prehral voľby, nahradil nový premiér Clement Attlee
• Československo prišlo o Podkarpatskú Rus a poľské hranice sa posunuli na západ po rieky Odra a Nisa
• Nemecké obyvateľstvo žijúce mimo nových hraníc Nemecka malo byť odsunuté
• Počas konferencie sa USA podarilo úspešne otestovať prvú atómovú bombu – najničivejšiu zbraň v dejinách ľudstva

Október 1945 – vznik Organizácie spojených národov

Ešte pred koncom vojny sa začali prehlbovať spory medzi ZSSR a západnými spojencami. Stalin síce sľúbil, že v oslobodených štátoch (Poľsko, ČSR, Maďarsko atď.) prebehnú demokratické voľby, no v skutočnosti plánoval vytvorenie pásu satelitných štátov, ktoré by podliehali Moskve. Američanom sa toto nepáčilo a nový prezident Truman sa obával, že kvôli chudobe a zlým životným podmienkam sa komunizmus rozšíri aj do západnej Európy. Preto ponúkli všetkým európskym krajinám finančnú pomoc vo výške 13 miliárd eur, známu ako Marshallov plán, ktorá bola určená na obnovu zničeného európskeho hospodárstva. Stalin však zakázal socialistickým štátom prijať akúkoľvek pomoc od USA a založil vlastnú organizáciu, ktorá mala podporovať rozvoj – Radu vzájomnej hospodárskej pomoci. 

V roku 1949 sa okupované Nemecko rozdelilo na dve krajiny – zo sovietskej okupačnej zóny sa stala socialistická Nemecká demokratická republika (NDR) a tri západné zóny sa zjednotili do demokratickej Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Definitívnu bodku novému rozdeleniu sveta dalo vytvorenie dvoch vojenských zoskupení – Severoatlantickej aliancie (NATO) pod vedením USA a Varšavského paktu pod vedením ZSSR. Z bývalých spojencov sa tak za pár rokov stali nezmieriteľní nepriatelia, ktorí súperili o vplyv vo svete.