Októbrová revolúcia v Rusku

Októbrová revolúcia v Rusku

• Oproti ostatným európskym krajinám, ktoré sa rýchlo rozvíjali, panoval v Rusku na prelome 19. a 20. storočia tvrdý absolutizmus, známy ako samoderžavie
• Krajina bola okrem toho aj veľmi zaostalá a ľudia chudobní => narastala nespokojnosť

1904/05 - Rusko-japonská vojna

• cár Mikuláš II. chcel opäť získať dôveru ľudu, preto sa pustil do vojny so slabším Japonskom
• Rusko napriek tomu, že malo najväčšiu armádu na svete, prehralo a kríza v spoločnosti sa stupňuje
• v Petrohrade pri pokojnej demonštrácii zastrelili 130 ľudí (Krvavá nedeľa)

Po týchto udalostiach sa tlak na cára vystupňoval do takej miery, že musel ustúpiť a vydal tzv. Októbrový manifest. Vďaka nemu vzniká prvý parlament (duma) a cár prisľúbil občanom základné práva. Premiérom sa stal Piotr Stolypin, ktorý presadil niekoľko dôležitých reforiem. Cár sa však nechcel vzdať všetkej moci – preto vznikali časté konflikty medzi ním na jednej strane a parlamentom a vládou na druhej strane.

1912 – od Sociálnodemokratickej strany sa oddelila časť členov pod vedením Vladimira Iľjiča Lenina, ktorí si začali hovoriť boľševici (z ruského boľšinstvo – väčšina). Boli radikálnejší ako zvyšok strany a chceli cárske Rusko premeniť na komunistickú krajinu.

1914 – Rusko vstupuje do prvej svetovej vojny na strane Dohody

• Aj prvá svetová vojna ale neprebiehala pre Rusko dobre a nemecké vojská porážali zle zorganizovanú cársku armádu
• v krajine opäť narastá nespokojnosť

Februárová revolúcia

• zima 1916/17 bola veľmi tuhá, zásobovanie viazlo a šíril sa hlad
• v Petrohrade vypukli veľké demonštrácie, ktoré nakoniec prinútili cára k abdikácii
• Rusko sa stáva republikou na čele s Dočasnou vládou, ktorej hlavnou úlohou bolo zorganizovať voľby do parlamentu
• napriek odporu veľkej časti ľudu však vláda pokračovala vo vojne
• vo veľkých mestách začali vznikať tzv. soviety – riadiace orgány, ktoré zakladali robotníci a vojaci. Soviety riadili zásobovanie a dohliadali na dodržiavanie poriadku, čiže reálna moc bola skôr v ich rukách, ako v rukách Dočasnej vlády.

Obdobie Dočasnej vlády bolo plné chaosu. Rusko ďalej pokračovalo vo vojne, ale nedokázalo si spraviť poriadok ani doma. O prevrat sa pokúsili boľševici, no boli pozatýkaní. Vrchný veliteľ armády Lev Kornilov chcel následne zorganizovať vojenský prevrat, aby zabránil ďalšiemu chaosu, ale jeho pokus bol rovnako neúspešný a chaos pokračoval.

Októbrová revolúcia

• 7. 11. 1917 (dátum podľa starého kalendára bol 25. október, preto „októbrová“ revolúcia) zaútočili boľševici na sídlo Dočasnej vlády v Petrohrade a zvrhli ju
• bola ustanovená nová vláda – Rada ľudových komisárov na čele s V. I. Leninom
• vydanie Dekrétu o mieri, ktorý vyzýval na uzavretie mieru s Nemeckom a Dekrétu o pôde, ktorý sľúbil rozdelenie pôdy bohatých chudobným roľníkom
• uzavretie Brest-Litovského mieru s Nemeckom v marci 1918, ktorým prišlo Rusko o veľkú časť územia; veľkú časť však po porážke Nemcov získalo späť
• boľševici však prehrali nasledujúce voľby do parlamentu, no ten rozohnali a jeho členov pozatýkali 
• začína sa Ruská občianska vojna

Galéria osobností