Holokaust

Holokaust

Pozn.: Tento výklad sa netýka prenasledovania a deportácií Židov z vtedajšieho Slovenského štátu. 

Holokaust, nazývaný aj po hebrejsky šoa, je názov pre systematické vyvražďovanie najmä Židov, ale aj Rómov, politických väzňov, telesne a duševne postihnutých, homosexuálov a ďalších skupín nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny. Hitler vo svojej knihe Mein Kampf načrtol teóriu rasovej nadradenosti Nemcov (Árijcov), podľa ktorej sú im všetky ostatné národy a rasy podradené, preto majú byť vyhladené alebo zotročené. Po nástupe k moci začali nacisti tieto svoje plány realizovať. Najprv postupne zbavovali Židov občianskych práv, a cez druhú svetovú vojnu rozbehli systém vyhladzovacích táborov, kde bolo zavraždených okolo 6 miliónov Židov, 1 mil. Rómov a ďalšie milióny nevinných ľudí. Celkový počet nacistických obetí dosiahol od 11 do 17 miliónov ľudí.

Chronológia holokaustu
Po uchopení moci nacistami začali stavať koncentračné a pracovné tábory, v ktorých boli uväznení odporcovia režimu. Tieto tábory síce neslúžili priamo na vraždenie, no v dôsledku zlého zaobchádzania s väzňami mnohí zahynuli. Prvým takýmto táborom bol Dachau, medzi ďalšie významné patria Bergen-Belsen, Mauthausen, Flossenbürg, Sachsenhausen alebo Terezín v Česku.

1935 – prijatie Norimberských rasových zákonov

• Židia nesmú uzatvárať manželstvo s Árijcami
• Nesmú chodiť do divadla či kina
• Musia chodiť označení žltou šesťcípou hviezdou s nápisom „JUDE“ (Žid)
• Bol im zhabaný majetok (arizácia)
• Nemohli vykonávať intelektuálne profesie ako lekári či vedci

1938 – Krištáľová noc

• nacistami organizované masové ničenie židovských synagóg, obchodov, cintorínov

Po začiatku 2. svetovej vojny, dobytí Poľska, Francúzska, Holandska a ďalších krajín a napadnutí Sovietskeho zväzu sa začalo obmedzovanie židovských práv aj na týchto územiach. Najmä v ZSSR páchali špeciálne jednotky SS Einsatzgruppen masové popravy, ktorým padlo za obeť niečo medzi 700 tis. až 1,4 mil. obyvateľov. 

Január 1942 – Konferencia vo Wannsee

• najvyšší predstavitelia Nemecka prijali plán tzv. „konečného riešenia židovskej otázky“ 

=> budovanie vyhladzovacích táborov v okupovanom Poľsku 

• Židov najprv zhromaždili v tzv. getách, teda uzatvorených komunitách v mestách, a následne ich vo vagónoch na dobytok odviezli do táborov
• V apríli 1943 vypuklo povstanie vo varšavskom gete, ktoré nacisti nemilosrdne potlačili a židov poslali do koncentračných táborov

• Spojenci dlhú dobu nemali presné informácie, čo sa za bránami táborov skutočne deje, keďže nacisti to utajovali. Prvou vierohodnou správou o stave v táboroch bola Vrbova a Wetzlerova správa, vyhotovená dvoma Slovákmi Rudolfom Vrbom a Alfrédom Wetzlerom, ktorým sa na jar 1944 podarilo utiecť z Osvienčimu.

Najväčšie vyhladzovacie tábory:
Auschwitz-Birkenau (Osvienčim-Brezinka) – 1 100 000 mŕtvych
Treblinka – 800 tis. mŕtvych
Belzec – 600 tis. mŕtvych
Majdanek – 360 tis. mŕtvych
Chelmno – 320 tis. mŕtvych
Sobibor – 250 tis. mŕtvych

Aj napriek všadeprítomnému sledovaniu a prenasledovaniu sa podarilo niektorým ľuďom zachrániť svojich židovských spoluobčanov od deportácie. Angličanovi Nicholasovi Wintonovi sa podarilo na začiatku vojny evakuovať z rozpadávajúceho sa Česko-Slovenska 669 židovských detí do Londýna. Nemecký továrnik Oskar Schindler zas zachránil pred smrťou 1200 Židov tým, že im dal prácu vo svojej továrni. Od roku 1963 sa udeľuje ľuďom, ktorí sa podieľali na záchrane Židov, titul Spravodlivý medzi národmi. Každý rok 27. januára, na výročie oslobodenia Osvienčimu Sovietmi, si pripomíname Medzinárodný deň obetí holokaustu.