Druhá svetová vojna

Druhá svetová vojna

Druhá svetová vojna bol doteraz najničivejší vojnový konflikt v dejinách ľudstva, kvôli ktorému zahynulo 50 až 80 miliónov ľudí. Prebiehal v Európe, Afrike, Ázii a v Atlantickom a Tichom oceáne. Proti sebe bojovali na jednej strane Spojenci (USA, Veľká Británia, Francúzsko, ZSSR, Čína atď.) a na druhej strane Os (Nemecko, Taliansko, Japonsko, Slovensko atď.)

Príčiny

1. Versaillský mierový systém, schválený po prvej svetovej vojne, bol veľmi zle nastavený. Taliansko a Japonsko nedostali územia, ktoré im boli sľúbené, Nemecko bolo úplne ponížené a vyhlásené za jediného vinníka vojny, Maďarsko prišlo o dve tretiny svojho územia a tak ďalej. Toto všetko viedlo k napätiu medzi jednotlivými krajinami. Spoločnosť národov, ktorá vznikla po vojne na to, aby si štáty riešili konflikty diplomaticky a nie vojnou, úplne zlyhala a nemala fakticky žiaden dopad na dianie vo svete.
2. Nárast extrémistických síl po celom svete - nacistov, fašistov a komunistov. Jeho hlavnou príčinou bola svetová hospodárska kríza v rokoch 1929-33, ktorá množstvo ľudí uvrhla do chudoby, a preto boli nespokojní s demokratickými vládami a utiekali sa k podpore extrémistov.
3. Rozpínavosť Nemecka po nástupe nacistov k moci. Hitler chcel zabezpečiť pre Nemcov viac „životného priestoru“ na úkor krajín v strednej Európe, ako bolo Poľsko alebo Československo. Vôbec sa netajil tým, že chce postupne pripojiť k Nemecku všetky územia, ktoré boli kedysi súčasťou Svätej ríše rímskej. Vypovedal Versaillskú zmluvu, začal budovať armádu a v roku 1938 pripojil k Nemecku Rakúsko („anšlus“). Veľká Británia a Francúzsko mu tieto kroky tolerovali, pretože si mysleli, že Hitler bude postupne uspokojený a nerozpúta novú vojnu. Táto politika sa nazýva appeasement (zmierňovanie)
4. Pakt o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom, známy ako Pakt Molotov-Ribbentrop (podľa ministrov zahraničia oboch krajín), v ktorom si rozdelili územie, ktoré sa nachádzalo medzi nimi. ZSSR malo dostať Fínsko, pobaltské štáty, polovicu Poľska a Besarábiu (územie dnešného Moldavska), zatiaľ čo Nemecko malo obsadiť druhú polovicu Poľska. Týmto sa stali obe krajiny de facto spojencami, čo Hitler využil, aby sa mohol sústrediť najprv na porazenie Francúzska a Británie bez toho, aby naňho z druhej strany útočili Sovieti.

Vojna v Európe

Poľská obranná vojna (1. september – 5. október 1939)

Začiatok vojny:  1. september 1939; nemecký útok na Poľsko

• Ako zámienka poslúžil fingovaný prepad vysielača v Gliwiciach, ktorý vykonalo niekoľko Nemcov prezlečených za poľských vojakov
• Súčasne s nemeckou armádou (Wehrmacht) z juhu zaútočila aj slovenská armáda, ktorej velil generál Čatloš
• 3. septembra vyhlasujú Nemecku vojnu Francúzsko a Veľká Británia, ale Poliakom na pomoc neprišli
• 17. septembra napadol Poľsko z východu aj ZSSR, čo viedlo k tomu, že Poliaci kapitulovali začiatkom októbra

Po kapitulácii Poľska nasleduje obdobie známe ako Čudná vojna, keď sa okrem malých lokálnych konfliktov nebojovalo vo veľkom. Jedinou výnimkou bola tzv. Zimná vojna medzi ZSSR a Fínskom, v ktorej sa prekvapivo podarilo Fínom ubrániť sa, aj keď za cenu straty niektorých území. Čudná vojna sa skončila nemeckou inváziou do Dánska a Nórska v apríli 1940. Na čele Nórska stál v tomto období Vidkun Quisling, ktorého meno sa neskôr stalo synonymom pre ľudí spolupracujúcich s okupantmi.

Bitka o Francúzsko (10. máj – 22. jún 1940)

• Francúzi postavili v medzivojnovom období na hranici s Nemeckom súbor opevnení, známy ako Maginotova línia, ktorý mal zastaviť nemecký postup
• Nemci ho však obišli tým, že napadli a obsadili krajiny Beneluxu a cez Belgicko prenikli do Francúzska
• Wehrmacht napredoval veľmi rýchlo, spojenecké vojská museli evakuovať 350 000 vojakov z mesta Dunkerque (Dunkirk) do Británie
• 22. júna kapituloval Paríž a Francúzsko bolo porazené. Nemci okupovali sever a západ krajiny, na juhu vznikla kolaborantská vláda vo Vichy na čele s maršalom Pétainom. Časť armády pod vedením Charlesa de Gaulla odišla do exilu do Londýna, kde založili Slobodné Francúzsko, ku ktorému sa pripojili niektoré africké kolónie Francúzska, ktoré odmietli prejsť pod správu vlády vo Vichy.

Bitka o Britániu (máj – august 1940)

• Po porážke Francúzska ostal v Európe už iba jeden nemecký nepriateľ - Spojené kráľovstvo. Hitler sa s ním pôvodne chcel dohodnúť na prímerí, no nový britský premiér Winston Churchill to odmietol a tak začali Nemci pripravovať útok na Britániu
• Nemecké vzdušné sily (Luftwaffe) začali s náletmi na Britániu s cieľom zabezpečiť si prevahu vo vzdušnom priestore nad Lamansšským prielivom, cez ktorý by následne mala byť spustená invázia na ostrov. Nemecké sily niekoľko týždňov bombardovali kľúčové anglické pozície, no britská Royal Air Force sa dokázala pozviechať a nápor ako-tak ubrániť, čo viedlo k prvej Hitlerovej porážke vo vojne
• Pri obrane Británie hrali významnú rolu aj letci z okupovaných krajín, ako Poľsko alebo Československo (napr. Ján Ambruš alebo Josef František)

Ostatný vývoj v Európe

• Na základe paktu Molotov-Ribbentrop obsadil ZSSR Estónsko, Lotyšsko, Litvu a Rumunsku zobral Besarábiu
• Na okupovaných územiach nastolili rovnako ako nacisti krutý teror, vrátane masového vraždenia obyvateľov (najznámejším prípadom je Katynský masaker, pri ktorom tajná služba NKVD popravila asi 25 tis. Poliakov). Veľa ľudí z týchto krajín boli deportovaní na Sibír do pracovných táborov.
• Taliansko medzitým obsadilo Albánsko a chcelo zabrať aj Grécko, no to sa im nepodarilo a Gréci ich dokonca zatlačili naspäť. Na pomoc im však prišli nemecké a bulharské vojská, a tak kapitulovalo aj Grécko. Nacisti okrem toho obsadili aj Juhosláviu, a tak bol celý Balkán do konca apríla 1941 pod ich kontrolou.

Polovica roku 1941 – Nemecko a jeho spojenci ovládajú celú kontinentálnu Európu (okrem zopár neutrálnych štátov)

Vojna v Afrike (1940 – 1943)

• Taliani chceli ovládnuť Egypt, preto vyhlásili Britom vojnu, no tí boli oveľa silnejší a hrozila rýchla talianska porážka
• Hitler na to zareagoval vyslaním pomoci - divízie Afrikakorps pod velením maršala Rommela (prezývaný Púštna líška) a vojská Osi začali získavať prevahu.
• Snažili sa dobyť Egypt, no tu ich v prvej a druhej bitke pri El Alamejne zastavili Spojenci na čele s generálom Montgomerym a definitívne zvrátili vojnu v svoj prospech.
• V novembri 42 sa v Maroku vylodili americké vojská a Nemci tak boli obkľúčení z oboch strán. Postupne boli zatlačení až do Tuniska, kde nakoniec v máji 43 Rommel kapituloval. Tým sa boje v Afrike skončili

Vojna v Tichomorí

Príčina: japonská rozpínavosť v Pacifiku a východnej Ázii

Začiatok: 7. júla 1937; japonský útok na Čínu v bitke pri moste Marca Pola 

• Do roku 1941 Japonci obsadili veľkú časť Číny vrátane Pekingu, Šanghaja a hlavného mesta Nanking, kde spáchali obrovský masaker, pri ktorom zahynulo od 100 do 250 tis. civilistov, a zabrali aj francúzske kolónie v juhovýchodnej Ázii.
• 7. december 1941 – útok na Pearl Harbor pod vedením admirála Jamamota. Japonci prekvapivo zaútočili na americkú námornú základňu na Havaji s cieľom zničiť americkú flotilu. To sa im síce podarilo, no nezbombardovali aj infraštruktúru a zásoby základne, čiže Američania svoje straty dokázali relatívne rýchlo nahradiť. Útok na Pearl Harbor mal za následok vstup USA do vojny.  Druhá svetová vojna sa stáva naozaj svetovým konfliktom.
• Japonsko rýchlo obsadilo americké ostrovy Guam, Wake a Filipíny, britské základne Hongkong a Singapur, Malajziu, Indonéziu a vylodili sa na Novej Guiney. V džungli v Barme sa dostali do bojov s britskou armádou, ktorá im chcela zabrániť v postupe do Indie. V tomto momente mali pod kontrolou celú východnú a juhovýchodnú Áziu a začali dokonca podnikať letecké nálety na austrálske mesto Darwin.
• Zastavenie japonského postupu prišlo až v bitke v Koralovom mori a definitívny obrat vo vojne prišiel po námornej bitke o ostrov Midway v júni 1942 a bitke o Guadalcanal začiatkom roka 1943. Po týchto dvoch porážkach začali USA postupne získavať prevahu a kúsok po kúsku sa približovať Japonsku.

Nemecký útok na Sovietsky zväz (Operácia Barbarossa)

22.6.1941 – 3 milióny vojakov Osi vtrhli na územie ZSSR a začali najväčšiu a najkrvavejšiu pozemnú inváziu v histórii ľudstva

• Nepripravená Červená armáda nemohla čeliť rýchlemu postupu Nemcov, ktorí sa rozdelili na tri veľké armády. Severná postupovala smerom k Leningradu (dnešný Petrohrad), stredná smerom na Moskvu a južná smerom na Ukrajinu a Kaukaz, kde sa nachádzali rozsiahle ložiská ropy a uhlia.
• Severná armáda obkľúčila v septembri 41 Leningrad a držala ho v blokáde až do januára 1944. V obliehanom meste zahynulo kvôli hladu či zime až do jedného milióna ľudí.
• Stredná armáda sa dostala takmer až do Moskvy, no v decembri 1941 ich aj za pomoci krutej ruskej zimy zastavili Sovieti, ktorí sa medzičasom stihli posilniť a zorganizovať a Nemci tak museli počkať na jar, kým môžu znova zaútočiť.
• Južná armáda obsadila Ukrajinu a chcela odrezať sovietske vojská od ropných polí na Kaukaze, preto sa Hitler rozhodol obsadiť mesto Stalingrad, ktoré leží na rieke Volga. Sovietom sa však podarilo rýchlo presunúť veľkú časť priemyslu z okupovaných území na východ, čím dokázali ďalej vyrábať techniku a brániť mesto. Bitka o Stalingrad trvala 6 mesiacov a bojovalo sa prakticky o každý dom v meste, až nakoniec vo februári 1943 Nemci kapitulovali. Táto bitka bola začiatkom konca nemeckého ťaženia.
• Červená armáda postupne vytlačila Nemcov z Ruska a definitívne otočila vojnu vo svoj prospech v obrovskej tankovej bitke pri Kursku. Odteraz sa už Sovieti prakticky nezastavili, až kým nedošli do Berlína.

Koniec vojny

Európa

Júl 1943 – invázia Spojencov na Sicíliu, zvrhnutie Benita Mussoliniho; Nemci obsadili Taliansko, čím sa otvoril ďalší front vojny

6. jún 1944 – invázia Spojencov v Normandii (Operácia Overlord alebo Deň D) pod vedením generála Eisenhowera 

• Po troch rokoch bol obnovený západný front
• V auguste sa vylodili aj na juhu Francúzska a postupne oslobodili celú krajinu
• Partizáni v Juhoslávii na čele s maršalom Josipom Brozom Titom vyhnali nemeckých okupantov
• Nemci sa pokúsili o posledný protiútok v Bitke pri Ardenách, no Spojenci ho odrazili
• Na východnom fronte tlačili Sovieti Nemcov stále ďalej a ďalej, k čomu im pomohli aj povstania vo Varšave, na Slovensku, v Rumunsku a v Bulharsku v lete 1944. Oslobodili Poľsko, Slovensko, Maďarsko a 2. mája kapituloval Berlín
• 30. apríla spáchal Adolf Hitler vo svojom bunkri samovraždu

8. máj 1945 – kapitulácia Nemecka, koniec 2. svetovej vojny v Európe

Tichomorie

• V Tichomorí sa Britom podarilo vytlačiť Japoncov z Barmy, USA pod vedením generála MacArthura oslobodili Filipíny a vojská generála Nimitza postupne oslobodzovali ostrov za ostrovom v Tichom oceáne (tzv. Island hopping - Skákanie po ostrovoch). Japonci sa urputne bránili, využívali aj samovražedných kamikaze letcov, no proti USA už nemali žiadnu šancu. Kľúčovými boli bitky o ostrovy Iwodžima a Okinawa, ktoré sa nachádzali nebezpečne blízko samotného Japonska
• 6. a 9. augusta zhodili Američania atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki. Jedna takáto bomba dokázala zabiť 60 000 ľudí naraz.

2. septembra 1945 – kapitulácia Japonska, definitívny koniec 2. svetovej vojny

Prehľad najdôležitejších osobností 2. svetovej vojny

Spojenci: 

Os: