Československo 1945-48

Autor: @martin04

Československo v rokoch 1945 – 48

Už počas vojny sa veľmoci dohodli, že po porážke Nemecka bude obnovené Československo v takej podobe ako pred Mníchovskou dohodou. Začiatkom apríla 1945 bola vytvorená nová vláda, zložená z komunistov aj členov Benešovej exilovej vlády, a prijala tzv. Košický vládny program, podľa ktorého sa malo riadiť nové Československo. Jeho najdôležitejšími bodmi boli:

  • v zahraničnej politike sa bude ČSR orientovať na Sovietsky zväz
  • najvýznamnejšie podniky a továrne budú znárodnené (= stanú sa majetkom štátu)
  • väčšina Nemcov a Maďarov bude zbavená občianstva, poprípade odsunutá z krajiny
  • všetky povolené politické strany (v Česku 4, na Slovensku 2) budú združené v tzv. Národnom fronte Čechov a Slovákov; HSĽS a Agrárna strana budú zakázané
  • Slovensko bude mať čiastočnú autonómiu s vlastným parlamentom (Slovenská národná rada) a vládou (Zbor povereníkov)

Z týchto bodov môžeme vidieť, že povojnová ČSR už nebola takou demokratickou ako predvojnová. Pre toto obdobie sa preto vžil aj názov „riadená demokracia“, keďže stále nešlo o totalitný režim, no ani o úplne demokratický.

Zmena hraníc oproti predvojnovej ČSR

Územia, o ktoré ČSR prišla po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži, jej boli po vojne vrátené. Musela však Sovietskemu zväzu odstúpiť územie Podkarpatskej Rusi, ktorú obývali najmä Rusíni a Ukrajinci a išlo o najzaostalejšiu časť krajiny, preto sa Benešova vláda ani nesnažila príliš zabrániť strate tohto územia. Na oplátku muselo Maďarsko odstúpiť ČSR tri obce na ľavom brehu Dunaja Jarovce, Rusovce a Čunovo, ktoré sú dnes časťami Bratislavy. 

Odsun Nemcov a Maďarov

Celé národnostné menšiny Nemcov a Maďarov boli v novom Československu vnímaní ako nepriatelia, keďže Nemecko a Maďarsko počas vojny okupovali československé územie a páchali tu aj zločiny na civilistoch. Odsun Nemcov mal širokú podporu a súhlasili s ním aj spojenecké veľmoci na Postupimskej konferencii. V priebehu rokov 1945-46 boli do Nemecka a Rakúska násilne vysťahované asi 3 milióny Nemcov. Častokrát dochádzalo k verejnému lynčovaniu či dokonca zabíjaniu zo strany československých orgánov, najznámejším takýmto prípadom je tzv. Přerovský masaker, kde bolo naraz postrieľaných 267 slovenských Nemcov.

S Maďarmi to bolo komplikovanejšie. Postupimská konferencia neschválila odsun Maďarov, preto musela československá vláda hľadať iné riešenia. Nakoniec sa dohodli na týchto troch bodoch:

1.  Výmena maďarského obyvateľstva za Slovákov žijúcich v Maďarsku, čo sa dotklo asi 70 tisíc ľudí. 

2. Reslovakizácia - občanom Slovenska, ktorí sa po Viedenskej arbitráži dostali do Maďarska a začali sa hlásiť k maďarskej národnosti, bolo umožnené vrátiť sa k slovenskej národnosti. 

3. Presídlenie asi 40 tisíc Maďarov do českého pohraničia, ktoré bolo vyprázdnené po odsune Nemcov

Po roku 1948, keď sa ČSR a Maďarsko ocitli spolu v tábore socialistických krajín, boli Maďarom vrátené občianske práva a zastavilo sa ich prenasledovanie. Maďarská menšina na Slovensku sa tak na rozdiel od Nemcov dokázala uchovať. 

Postavenie Slovenska v novej ČSR

Pri slovenskej otázke na seba narazili dva veľmi rôznorodé pohľady. Slovenská národná rada (SNR), ktorá organizovala SNP, chcela, aby sa z ČSR stala federácia, t.j. Slovensko a Česko budú mať vlastné vlády a parlamenty a centrálnej vláde bude patriť iba zahraničná politika a národná obrana. Benešova exilová vláda však s týmto rozhodne nesúhlasila a stále presadzovala koncept jednotného československého národa.

Napokon sa podarilo aspoň dosiahnuť uznanie slovenského národa a vznikla aj akási slovenská vláda (Zbor povereníkov) a parlament (Slovenská národná rada). Tieto však nemali vôbec definované kompetencie, a tak prišlo opäť k zložitým rokovaniam, ktoré sa konali v Prahe. Spočiatku to vyzeralo tak, že požiadavky Slovákov budú aspoň sčasti splnené, no po voľbách 1946 boli všetky ich nádeje pochované. Tzv. Tretia pražská dohoda zmenila SNR a Zbor povereníkov iba na akési prívesky centrálnej vlády, ktoré samé nemohli rozhodovať skoro o ničom. Na Slovensku tak tak bolo aj ďalej skoro všetko spravované z Prahy a prísľuby pre Slovákov z Košického vládneho programu sa nenaplnili.

 

Voľby 1946

V prvých parlamentných voľbách mohol kandidovať iba obmedzený počet strán, ktoré boli súčasťou Národného frontu. Na Slovensku to bol súboj hlavne medzi Demokratickou stranou (DS) a Komunistickou stranou Slovenska (KSS). Demokratickú stranu založili členovia občianskeho odboja ešte počas vojny. Jej predsedom bol Jozef Lettrich a členmi boli hlavne evanjelici. Väčšina Slovákov však boli katolíci, preto sa DS dohodla s tými predstaviteľmi slovenských katolíkov, ktorí nepôsobili v HSĽS, na vytvorení spoločnej kandidátky (tzv. Aprílová dohoda).

Voľby na Slovensku jednoznačne vyhrala DS so 62%, komunisti dostali 30% a zvyšok si rozdelili dve malé strany. V Česku však vyhrali komunisti, a preto sa po sčítaní hlasov stali celoštátne najsilnejšou stranou. Premiérom sa stal komunista Klement Gottwald. Do vlády sa síce dostali všetky strany, ktoré boli v Národnom fronte, no komunisti obsadili kľúčové ministerstvo vnútra, čiže mali pod kontrolou políciu a získali aj ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré zas zohrávalo veľmi dôležitú úlohu v prerozdeľovaní pozemkov zobraných Nemcom a Maďarom.

Februárový prevrat 1948

Aj keď režim v ČSR na prvý pohľad vyzeral demokraticky, komunisti mali jasný cieľ – nastoliť v krajine diktatúru jednej strany po vzore Sovietskeho zväzu. Prakticky celý čas od volieb 1946 pracovali na podkopaní krehkej demokracie v ČSR. Pod kontrolou mali políciu, tajnú službu i armádu a navyše sa tešili (najmä v Česku) širokej podpore verejnosti, ktorá vnímala komunistov a Sovietsky zväz ako osloboditeľov spod nacizmu. Ostatné nekomunistické strany sa na tento vývoj pozerali so znepokojením. Kríza vyvrcholila vo februári 1948. 20. februára odstúpilo zo svojich funkcií 12 nekomunistických ministrov s tým cieľom, aby prezident Beneš ich odstúpenie neprijal a vyhlásil radšej nové parlamentné voľby. Beneš však podľahol mohutnému tlaku komunistov, ktorí hrozili použiť aj silu, a 25. februára vymenoval na miesta nekomunistov nových komunistických ministrov. Jediným nekomunistom vo vláde ostal minister zahraničia Jan Masaryk, ktorého však našli o niekoľko dní mŕtveho pod oknami jeho bytu. Dodnes sa nevie, či išlo o samovraždu alebo vraždu. Komunisti tak ovládli celú vládu a prakticky bez akéhokoľvek porušenia zákonov prebrali moc. 9. mája bola prijatá nová ústava, ktorá definovala ČSR ako „ľudovú demokraciu“, čo bol vlastne krycí názov pre socialistický štát. Prezident Beneš ju odmietol podpísať, odstúpil z funkcie a o tri mesiace neskôr umrel. Jeho nástupcom sa stal Klement Gottwald a komunisti tak na ceste k moci odstránili poslednú prekážku. Začalo sa tak 40 rokov trvajúce obdobie diktatúry v Československu. 

Kľúčové mená:

  • Klement Gottwald
  • Jozef Lettrich
  • Jan Masaryk
  • Edvard Beneš

Kľúčové pojmy:

  • Košický vládny program
  • Aprílová dohoda
  • riadená demokracia
  • Februárový prevrat - 25. február 1948
  • ľudová demokracia