Prvá svetová vojna

Prvá svetová vojna bol druhý najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva, kvôli ktorému prišlo o život okolo 20 miliónov vojakov aj civilistov. Prebiehal najmä v Európe, ale aj v Ázii, Afrike a Oceánii v rokoch 1914-1918. Proti sebe bojovali dva veľké bloky – Dohoda (Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, USA atď.) a Centrálne mocnosti (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša, Bulharsko).

Príčiny: snaha Nemecka o získanie kolónií, napätie medzi dvoma spojeneckými alianciami, nárast nacionalizmu a pretekov v zbrojení

Na začiatku 20. storočia boli európske mocnosti rozdelené na dve veľké spojenectvá – Trojdohoda (Veľká Británia, Francúzsko, Rusko) a Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko). Najmä Nemecké cisárstvo bolo nespokojné s jeho postavením vo svete a snažilo sa získať viac kolónií, čo sa nepáčilo koloniálnym veľmociam Francúzsku a Británii. Rusko a Rakúsko-Uhorsko zase súperili o vplyv na Balkáne. Oba tábory sa navyše navzájom predbiehali v zbrojení a tak bola veľká vojna medzi nimi na spadnutie – hľadala sa len vhodná zámienka na jej začatie.

Zámienka: atentát na rak.-uh. následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este v Sarajeve

28. júna 1914 počas návštevy Františka Ferdinanda v Sarajeve naňho spáchal mladý srbský nacionalista Gavrilo Princip úspešný atentát. Rakúsky cisár a vláda obvinili z naplánovania atentátu srbskú vládu a zaslali jej ultimátum, ktoré však obsahovalo také podmienky, že keby ich Srbsko prijalo, prakticky by stratilo samostatnosť, a tak ho odmietlo.

Priebeh vojny

Začiatok vojny: 28, júl 1914; rakúsky útok na Srbsko

Rusko chce prísť na pomoc Srbsku, preto mu Nemecko vyhlasuje vojnu; následne spravia to isté aj Francúzsku
Taliansko, spojenec Nemecka, vyhlasuje neutralitu (=nezapojí sa do vojny)

Západný front

Nemecko už 4. augusta vtrhlo do Belgicka, aby cezeň obišlo opevnenia na hranici s Francúzskom. Belgicko však bola neutrálna krajina, na porušenie neutrality tak reaguje Veľká Británia vyhlásením vojny Nemecku.
Nemecký plán, podľa jeho tvorcu nazývaný Schlieffenov plán, predpokladal, že Nemci za pár týždňov (tzv. Blitzkrieg - blesková vojna) porazia Francúzsko a potom zaútočia proti Rusku, ktorému bude dlho trvať mobilizácia vojakov. Tento plán však pomerne rýchlo zlyhal, keďže Rusi sa pripravili rýchlejšie než sa čakalo a Francúzi dokázali odraziť nemecký útok.

Prvá bitka na Marne – Francúzom a Britom sa podarilo zastaviť nemecký postup na Paríž

=> vznik zákopovej vojny

Zákopy sa tiahli od pobrežia Atlantického oceánu až po Švajčiarsko. Po celé 4 roky sa front hýbal iba minimálne, pretože prelomenie zákopov bolo pre útočiacu stranu extrémne ťažké a vyžadovalo obrovské ľudské straty. Obe strany sa niekoľkokrát pokúsili prelomiť tento stav, no ani raz sa im to nepodarilo a viedlo to iba ku zbytočným úmrtiam za cenu minimálnych územných ziskov.

Najdôležitejšie udalosti západného frontu:

Druhá bitka pri Ypres (1915) – Nemci prvý raz použili jedovatý bojový plyn yperit
Bitka na Somme (1916) – britsko-francúzsky útok, 1 mil. mŕtvych; Briti prvý raz použili tanky
Bitka pri Verdune (1916) – nemecký útok, 700 tis. mŕtvych; známa aj ako “Verdunský mlynček na mäso”
Bitka pri Jutskom polostrove (1916) – najväčšia námorná bitka vojny medzi Nemeckom a Britániou
Neobmedzená ponorková vojna – nemecké ponorky mali v Atlantickom oceáne potápať bez výstrahy všetky (aj civilné) lode, čo bolo reakciou na námornú blokádu Nemecka zavedenú Britániou. Nemci sa však dopustili veľkej strategickej chyby – 7. mája 1915 potopili zaoceánsku loď Lusitania, pri čom sa utopilo 128 občanov USA. Toto malo za následok zhoršenie vzťahov medzi USA a Nemeckom, no ešte to neviedlo k vstupu USA do vojny. Nemci po tomto incidente neobmedzenú ponorkovú vojnu zrušili.

Východný front

Rusi dokázali Nemcov prekvapiť veľmi rýchlym útokom, a tak spočiatku získali územie na východe krajiny. Nemecká armáda sa však rýchlo presunula a v dvoch bitkách pri Tannenbergu a Mazúrskych jazerách Rusov vyhnala z nemeckého územia.
V Karpatoch spolu bojovali Rusi a rakúsko-uhorská armáda, ktorá sa ukázala ako neschopná a bez nemeckej pomoci nedokázala Rusov odraziť. Tieto boje sa dotkli aj územia dnešného severovýchodného Slovenska.
Ani jednej strane sa na východnom fronte nedarilo veľmi preraziť, no kvôli veľkému územiu, na ktorom sa bojovalo, nevznikli zákopy tak ako na západe.
Jediným ďalším väčším ruským víťazstvom bola tzv. Brusilovova ofenzíva, ktorá mala pomôcť odbremeniť dohodových vojakov na západnom fronte, no po počiatočnom úspechu ju Nemci zastavili. V Rusku sa vo veľkom začali objavovať hlasy proti vojne, krajinu navyše postihol aj hlad a pozícia cára Mikuláša II. bola veľmi nestabilná.
Počas Brusilovovej ofenzívy do vojny na strane Dohody vstúpilo Rumunsko, no Nemci ho rýchlo dokázali poraziť a obsadiť.

Ďalšie fronty

Na Balkáne sa Rakúsko-Uhorsko, Nemecko a Bulharsko spojili a spolu dobyli Srbsko aj Čiernu Horu.
Na strane Centrálnych mocností do vojny vstúpila Osmanská ríša a uzavrela úžinu Dardanely, čím sťažila Dohode zásobovanie Ruska cez Čierne more. Dohoda ju chcela obsadiť, preto sa vylodila v Turecku na polostrove Gallipoli. Takmer rok trvajúca bitka sa skončila neúspechom Dohody a jej stiahnutím sa.
Na strane Dohody do vojny v roku 1915 vstúpilo Taliansko, ktorému boli prisľúbené po vojne nové územia. Na severe začalo bojovať s Rakúskom-Uhorskom, no tieto boje skoro vyústili do vojny v ťažkom alpskom teréne, v ktorom bolo pre obe strany náročné postupovať.
V Afrike, Ázii a Oceánii sa krajiny Dohody snažili obsadiť nemecké kolónie, čo sa im vo väčšine prípadov aj podarilo. Britské vojská pomerne úspešne obsadzovali aj územia Osmanskej ríše na Blízkom východe v dnešnom Iraku či Saudskej Arábii.
V oblasti Kaukazu bojovali Rusko a Osmanská ríša. Počas týchto bojov došlo zo strany Osmanov ku genocíde Arménov, ktorí boli obvinení z pomáhania Rusom. Turecko však dodnes odmieta túto udalosť uznať za genocídu.

Koniec vojny

Východný front

Nespokojnosť s cárom v Rusku prerástla v roku 1917 do dvoch revolúcii – Februárovej, kedy bol zvrhnutý cár a vyhlásená republika, a Októbrovej – kedy sa k moci dostali boľševici na čele s Leninom.
Hlavným cieľom boľševikov bolo ukončiť vojnu za každú cenu, a preto začali rokovať s Nemcami o mieri.
Napokon bol podpísaný tzv. Brest-litovský mier. Rusko kvôli nemu prišlo o obrovské územia na západe (Poľsko, Ukrajina, Pobaltie, Bielorusko, Fínsko…) a tretinu obyvateľov, no boľševikom sa podaril ich hlavný cieľ – dostať Rusko z vojny. Tento mier sa nazýva aj separátny, pretože bol uzavretý iba s jednou krajinou Dohody.
Nemci tak mohli jednotky z východu presunúť na západ.

Južné fronty

Na alpskom fronte sa Rakúšania pokúsili prelomiť patovú pozíciu, čo sa im po bitke pri Caporette sprvu aj podarilo, ale Taliani sa dokázali otriasť a ku koncu vojny zatlačili Rakúšanov späť a po bitke o Vittorio Veneto sa dohodli na prímerí a Rakúsko-Uhorsko sa následne de facto rozpadlo.
Vojská Dohody sa vylodili v Grécku (ktoré sa pridalo na ich stranu), postupne vyradili z vojny Bulharsko a znovu dobyli Srbsko.
Briti z východu postupovali stále ďalej do Osmanskej ríše, ktorá sa preto rozhodla kapitulovať.

Západný front

Marec 1917 – Spojené štáty americké vyhlasujú vojnu Nemecku. Príčinou pre to bolo obnovenie ponorkovej vojny zo strany Nemcov a dešifrovanie tzv. Zimmermanovho telegramu, ktorý Nemci poslali Mexiku a nabádali ho, aby zaútočilo na USA. Vstupom USA do vojny získala Dohoda rozhodujúcu ľudskú aj materiálnu prevahu.

Na jar 1918 sa Nemci poslednýkrát pokúsili o ofenzívu. Podarilo sa im síce získať najväčšie územné zisky od r. 1914, no v druhej bitke na Marne boli definitívne zastavení.
Rozhodujúcim stretnutím západného frontu bola bitka pri Amiens, v ktorej Nemci utŕžili porážku a začali uvažovať o uzavretí prímeria s Dohodou.

11.11.1918 – v Compiègne vo Francúzsku bolo podpísané prímerie; koniec prvej svetovej vojny

Významné osobnosti

Dohoda

David Lloyd George - britský premiér

Joseph Joffre a Ferdinand Foch - francúzski generáli

Woodrow Wilson - prezident USA

Mikuláš II. - ruský cár

Centrálne mocnosti

Wilhelm II. - nemecký cisár

František Jozef I. (do 1916) a Karol I. - rakúsko-uhorskí cisári

Paul von Hindenburg a Erich Ludendorff - nemeckí generáli