Slovenské národné obrodenie

Autor: @Teka

Malo tri etapy: 1. etapa ( 1780-1820) - opierala sa o Veľkú Moravu a Cyrila a Metoda

Podporovala jozefínske reformy a osvetu ľudí

2. etapa (1820-1835) - rozvíjala myšlienku slovanskej vzájomnosti

3. etapa (1835-1848) - chcela pozdvihnúť ľudové vrstvy + prvý politický program

1. etapa 1780-1820

Prvý sa o kodifikáciu pokúsil Jozef Ignác Bajza.
Vzorom bolo západoslovenské nárečie.
V tomto jazyku napísal 1 román – René mládenca príhodi a skúsenosti.
Prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu katolícky kňaz Anton Bernolák v roku 1787
V roku 1787 vydal základne jazykové dielo- Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách.
Neskôr vydal aj ďalšie diela Gramatica Slavica (Slovenská gramatika) alebo slovník Slowár slovenský - česko - latinsko - nemecko - uhorský
Vzorom pre Bernoláka bola západoslovenčina (trnavské nárečie) + prvky stredoslovenčiny.
Pravopis bol fonetický - píš ako počuješ.
Bernolákovčina nepoznala y (ypsilon) a všetky mäkké spoluhlásky sa označovali mäkčeňom.
V roku 1792 Bernolákovci založili Slovenské učené tovarišstvo v Trnave. Predsedom spolku sa stal Anton Bernolák, tajomníkom a pokladníkom bol Juraj Fándly.
Spolok mal 500 členov a v bernolákovčine vydával osvetové a náboženské knihy.
Významným prispievateľom bol Juraj Fándly, autor viacerých diel ako:
- Dúverná zmluva mezi mňíchom a diáblom
- Zelinkár
- Včelár
- Piľní domajší a poľní hospodár
Bernolákovčina sa však ako spisovná slovenčina neujala, pretože evanjelici v tom čase ďalej používali biblickú češtinu.
Nevytvorili si jednotné centrum.
12. decembra 1803 evanjelici založili na lýceu v Bratislave Katedru reči a literatúry československej. Predsedom sa stal Juraj Palkovič, ktorý vyučoval na katedre.

2. etapa 1820-1835

Hlavný predstaviteľ – Ján Kollár (evanjelik).
Presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti.
Odlišnosti v slovanských jazykoch pokladal za nárečové odchýlky.
Slovanský národ rozdelil na 4 kmene:
česko- slovenské
ruské
poľské
ilýrske ( srbské a chorvátske).
Slovanskú vzájomnosť presadzoval aj Pavol Jozef Šafárik, ktorý sa venoval histórii a jazykovede
Napísal viacero diel, ako:
Dejiny slovanského jazyka a literatúry
Slovanské starožitnosti
Slovanský národopis.
Centrá 2. etapy sú Budín a Pešť.
V Budíne je vodcovskou osobnosťou Martin Hamuljak - bernolákovec-katolík.
V Pešti – Ján Kollár- evanjelik.
Vďaka týmto osobnostiam vznikol Slovenský čitateľský spolok (neskôr bol premenovaný na Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej).
Predseda: Ján Kollár
Tajomník: Martin Hamuljak
V 2. etape pokračujú aj bernolákovci.
Ostrihomský kanonik – Juraj Palkovič (katolík, je to iba menovec bratislavského profesora Juraja Palkoviča, ktorý bol evanjelik) - preložil bibliu do bernolákovčiny.
Významným predstaviteľom 2. etapy bol aj bernolákovec Ján Hollý – katolícky kňaz.
Napísal:
Svätopluk
Sláv
Cyrilometodiáda

3. etapa 1835-1848

Centrum hnutia – ev. lýceum v Bratislave a Katedra reči a literatúry československej
Významné osobnosti :
Ľudovít Štúr
Jozef Miloslav Hurban
Michal Miloslav Hodža
Karol Štúr
Ján Francisci
Samo Chalúpka
Ctiboh Zoch
Štúrovci si založili Slovenskú spoločnosť, ktorej cieľom bolo vzdelávať sa v materinskom jazyku, študovať históriu vlastného národa a iných Slovanov a oboznamovať sa so slovanskou literárnou tvorbou.
Podnikli výlet na Devín, kde prisahali vernosť národu
Na Devíne si dali aj slovanské mená (Ľ. Štúr-Velislav, J.M.Hurban-Miloslav, M.M.Hodža- Miloslav)
V tomto období vydali almanach Plody
Slovenský prosbopis - v roku 1842 spísali predstavitelia prosbopis, v kt. sa panovníkovi sťažovali na národný útlak
Prosbopis sa však k panovníkovi ani nedostal a skončil u uhorskej vlády
Uhorská vláda následne vydala zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu
Štúr bol odvolaný z funkcie učiteľa na evanjelickom lýceu
Na protest so Štúrom odišlo 22 študentov
Pri odchode spievali pieseň Nad Tatrou sa blýska (Janko Matúška)
11.-16. júl 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom bola uzákonená nová jazyková forma – celonárodný spisovný jazyk na základe stredoslovenského nárečia
V novom jazyku vyšla v 1844 prvá slovenská kniha - almanach Nitra
Štúr kodifikoval nový jazyk dielami:
- Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846)
- Náuka reči slovenskej (gramatika)
Vznikli aj noviny - Slovenskje národnje novini s prílohou Orol Tatránski
Hurban začal v 1846 vydávať Slovenské pohladi
K štúrovcom sa pridali aj tzv. mladobernolákovci (katolíci) – Martin Hattala, Andrej Radlinský, Ján Palárik
Pridali sa na 4 zasadnutí spolku Tatrín v Čachticiach